Súťažil „obor“ aj „malé koťátko“

Na trati počas Traktorparády 2015 bolo vidieť najrozličnejšie stroje od obra, kríženca tatry a liazky až po drobné, „malé koťátko“, ktoré diváci počastovali prezývkou sršeň. Jazdy boli tiež pastvou pre oči. Najsilnejšie zastúpenie mali opäť Klieštinčania. A pripravili aj nežné prekvapenie.

Traktory a manželkyTraktory a manželky

Starosta obce Miro Hamar hovorí, že podmienkou bolo doviezť zaujímavý stroj. „Na prvom ročníku musel byť takmer celý vyrobený doma. Teraz sme upravili požiadavku na traktor, kde je urobený kus domácej roboty. Napríklad domontovaný navijak, vzpera, vylepšený, prípadne celkom iný motor, aby stroj majiteľovi čo najlepšie slúžil. Inak, prišli veľmi zruční ľudia z Marikovej aj okolia. Klobúk dole.“

Ako k správnemu domu na vidieku niekde pri mori patrí čln, na slovenskej dedine je to traktor. K traktorom majú vraj dedinskí chlapi aj výnimočný vzťah. „Sú tu aj takí, ktorí ani jazdiť nepôjdu. Majú mašinu možno radšej ako manželku. Ale ukázať ju, to áno. No nedajbože, ísť na trať. Tam je blato a mohlo by sa na nej niečo pokaziť,“ zažartoval Hamar s tým, že je to tak, ako aj s tou ženou. „Možno obzrieť, pokochať sa a závidieť, ale nesiahať,“ dodal ešte so smiechom.

Super mená

Na podujatie prišlo tento rok oveľa viac traktorov, súťažiacich, a tiež účinkujúcich ako minulý. Dokonca aj spoza hraníc.

S traktoríkom, ktorý mal nežné meno Malé koťátko, prišiel Vladimír Kuchář z Kozlovíc. „Bol som na stránke Naše traktory, a tam som si všimol info o súťaži. Mám to blízko z Valašského Meziříčí,“ skonštatoval. Jeho traktor pútal pozornosť. „Všetky naokolo majú tak dve, tri tony a môj tak 200 či 300 kilogramov. Takže drobček. Ale uvezie aj chlapa ako ja, ktorý má metrák,“ tvrdil. Jeho malé stvorenie nakoniec ťažkú marikovskú trať vraj zvládlo vynikajúco a s veľkým aplauzom.

Volá ho "Malé koťátko", diváci mu však dali aj iné mená.

Zo Struhárne od Terchovej prišiel Juraj Ševčík. Traktor dostal meno podľa prezývky jeho majiteľa – Jurášek. „Všetko som si vyskladal sám, základ je z džípa. Slúži aj na ťažké roboty, na približovanie dreva z hory,“ povedal Juraj.

Víťaz z Terchovej.

Len tak si štebotal a najviac 
z Klieštiny

Na Zetor 25 chlapi pozerali s nadšením. „Krásavec, je to nádhera,“ pochválil ho Oto Hulín zo Sverepca. Okrem vzhľadu ich však zaujalo aj niečo iné. „Len tak si šteboce,“ okomentoval zvuk motora Tibor Richtárik.

Ak má byť traktor oku lahodiaci, a tiež taký, aby vydal zo seba maximum dobrého, čo skrýva, treba aj investovať. „Pri kúpe som zaň nedal až tak veľa. Ale oprava išla do peňazí,“ prezradil Marián z Klieštiny. Jeho traktor nesúťažil, prišiel ho len ukázať. Práve z tejto dediny prišlo opäť najviac nadšencov, traktoristov. Stroje, pripravené na súťaž, stáli v dlhom rade. „Kedysi bývalo 
u nás ešte viac traktorov v dedine, teraz už má len ten, koho to veľmi baví,“ prezradil Peter Garabík.

Čo sa týka Klieštiny, určite platí aspoň, čo sa týka Traktorparády, že čím menšia potvora, teda dedina, tým väčší krik. Keby naštartovali chlapi všetky klieštinské mašiny, bol by to totiž poriadny vrkot. Na súťažiach ich poznajú aj mimo regiónu. Mávajú vraj vlastný stan a dopravu zabezpečuje kamión. Do Marikovej to mali, našťastie, len čo by kameňom dohodil.

Prišli však aj ľudia z doliny spoza kopca „Máme tu kamaráta, prišli sme ho povzbudiť,“ povedal Ján Ciesarik, ktorý nás hneď aj pozval na podobné podujatie u nich v Papradne. V Marikovej bol so synovcom aj dvomi synmi.

Plamienky aj u malých chlapov

Na traktory s plamienkami v očiach pozerali nielen veľkí chlapi, ale aj tí menší. Šimon Hurák prišiel do Marikovej až z Horného Sŕnia s ujom Jánom Fabušom. „Aj my máme doma traktor a ešte krajší,“ vyhlásil Šimon hrdo.

Maxim Šarlay sa s nami ani nebavil. Keď videl pokope toľko traktorov, mal inú robotu. „Máme momentálne požičaný traktor doma. Hlavne pre malého. Veľmi ho zaujímajú. Už neraz sa viezol s tatkom. On len pridával plyn a chalan riadil,“ prezradila Adriana Šarlayová z Prosného. Veľa času na rozhovor nemala, lebo syn behal od jednej mašiny k druhej a chcel si v každom sadnúť za volant.

Menej na rýchlosť, viac na zručnosť

Marián Gardoň, organizátor súťaže z Hornej Marikovej ,vraví, že traktor je u nich veľký pomocník. Túži ho mať každý chlapec aj chlap. „Keď sa pozriete okolo seba, je to tu samý kopec u nás v dedine. Takže chlapi sú naučení. Aj ja som mal svoj prvý traktor už v ôsmom ročníku na základnej škole. Vyrobil sme si ho sami zo starej motorky manetky, ktorá sa vyrábala v Považských strojárňach. Zohnali sme prevodovku, kolesá a iné veci, ako sme čo vedeli, pomontovali dohromady, pozvárali a išiel,“ spomína si Marián.

Trať na súťaži bola tiež odkopírovaná z ciest do marikovských lesov. Bola dokonca iná ako minulý rok. Dlhšia, merala asi 1300 metrov, viac zakľukatená a boli aj iné, náročnejšie blatové i neblatové jamy. Menej bola stavaná na rýchlosť a viac na zručnosť. „Aby mohol chlap trať absolvovať úspešne a dostatočne rýchlo, treba mať návyky, prax. To chlapi isto majú. Ale treba tiež dávať pozor, ako aj v cestnej premávke,“ povedal Marián Gardoň.

Obor – „mamka“ veľká, „tatko“ ani nehovoriac

Technicky asi najdokonalejší bol na trati nakoniec traktor domácich. Hovorilo sa o ňom pri trati ako marikovskom obrovi alebo hrochovi. Stroj presne stavaný do ťažkých podmienok marikovských lesov. Dostane sa do lokalít, kde nevyjde veru s ničím iným. „Všetko je domáca výroba. Ale nebudeme to rozmazávac, ako je urobený. Dosť. Konečná. Je to tatra a liaz skrížený dohromady a to je šecko,“ odbil nás pán Ľubomír. On bol skúpy na slovo, ale domáci na trati prezradili, že ten človek je schopný zmajstrovať veru všeličo. Vraj už sa tešia, s čím prekvapí na budúci rok.

Čo hovorili súťažiaci

Súťažiaci z Terchovej zase zaujal názvom stroja, ale aj jazdou. Stal sa dokonca víťazom. „Bolo to vynikajúce. Pohodička. Treba rýchlosť a nebáť sa. Blatové jamy boli náročné. Ale treba dať plný, jednotku a ide sa,“ prezradil Juraj Ševčík, ktorý mal po jazde nádherný blatový make-up.

Problémy nemal ani Martin Trško, tiež z Marikovskej doliny. „Až na ostrú zákrutu pri strome v lese. Tam som sa trochu zdržal, lebo sme moc dlhí. Ale inak pohoda,“ povedal.

V prudkej lesnej zákrute takmer strhlo sedačku Ľubomírovi Valkovi z Dubkovej. Nakoniec to však zvládol. Prišiel na súťaž aj s bratom. Navzájom si radili pri úprave a oprave svojich strojov. Každý však pracoval sám. „Na súťaži s traktorom som prvýkrát. Vidieť nás však môžete na offroadovej súťaži v Lúkach,“ povedal Pavol Valko s tým, že tam sú ich traktory výdatnými pomocníkmi.

Vyoperovaný strach

Dušan Balušík prišiel tak, ako minulý rok povzbudiť hlavne rodinu, teda jazdcov z Klieštiny. Tí mali opäť najsilnejšie zastúpenie a pri trati bolo počuť reakcie, že idú ako čerti.

„Stroj mám malý, nenápadný, ale zato výkonný,“ prezradil jeden z jazdcov z Klieštiny Miro Kostrbík. Aj on na trati doslova čaroval. „Veď aj preto sa volá môj traktor Gargamel, po tom čarodejníkovi,“ dodal. Pýtali sme sa, čím to je, že lámu práve Klieštinčania vždy rekordy. „Máme asi vyoperovaný strach. To by sa inak nedalo absolvovať,“ prezradil Miro.

Na jednom mieste pri rýchlej jazde z traktora takmer vypadol, ako aj minulý rok. „My už pretekáme pomaly sami medzi sebou,“ skonštatoval nakoniec Miro. No, súdiac podľa výkonov, mal pravdu.

Najradšej by ho vybila a jazda elegancie

Miro nás odporučil ešte na slovíčko hlavne s jazdcami Garabíkovcami, ktorých tu bolo neúrekom. Dvaja chlapi tohto priezviska nakoniec patrili k najrýchlejším. Zastihnúť sa nám ich nepodarilo, boli naozaj majstrami bleskových presunov v rámci areálu.

Podarilo sa nám však stretnúť maminu z Klieštiny. Tie to veru nemajú ľahké. Viera Garabíkova vie o tom svoje. Nesúťaží síce, to vraj božechráň. Ale strachu si zato užije aj za chalanov. „Ách, keď sa stratí na pretekoch v tej jame, až mi vždy stŕpne srdco strachom, aby sa mu nič nestalo. Ale keď sa potom zase objaví strapatá hlava, som rada. Ale najradšej by som ho chytila za vlasy, stiahla z traktora a vybila,“ povedala síce s úsmevom, ale určite ako na ihlách pani Garabíková.

„No, a to vytiahli chalani na trať ešte aj nevesty a frajerky,“ prezradila ešte pani Viera s tým, že ak chcú ísť k nim do rodiny, vraj to musí byť. Baby, ktoré patrili ku Klieštinčanom, nakoniec predviedli nie jazdu na rýchlosť, ale zato plnú šarmu a elegancie.

Zdroj: http://nasapovazska.sme.sk/c/7871151/sutazil-obor-aj-male-kotatko.html#ixzz3x6whFReb